100. výročie narodenia prof. Ing. Milana Matulu, DrSc.

Published 16. mája 2024

V máji 2024 si pripomíname významné výročie narodenia spoluzakladateľa, učiteľa a tvorcu vedného odboru inžinierska geológia na Slovensku prof. Ing. Milana Matulu, DrSc.

Oddelenie inžinierskej geológie terajšej zlúčenej Katedry inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky PRIF UK si pripomenie 100. výročie narodenia prof. Matulu odborno-vedeckým seminárom, ktorého konanie je plánované v jesennom období roka 2024 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Bližšie informácie o plánovanom seminári budú zverejnené odbornej verejnosti v dostatočnom časovom predstihu.

prof. Ing. Milana Matulu, DrSc. (20. 5. 1924 – 26. 12. 2016)

Biografia

(spracoval prof. RNDr. Rudolf Ondrášik, DrSc.)

 

Prof. Ing. Milan Matula, DrSc., zakladateľ modernej školy inžinierskej geo­lógie a hydrogeológie na Slovensku, sa narodil dňa 20. mája 1924 v Dolnom Ďure. Po absolvovaní základnej školy a gymnázia v Leviciach a v Prievidzi (1935–1943), študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, kde v roku 1950 s vyznamenaním získal diplom stavebného inžiniera. Geologickým ve­dám sa upísal ako mladý vedecký ašpirant na Baníckej fakulte SVŠT a na Fakulte geologicko-geografických vied UK v rokoch 1951 až 1954 pod vede­ním akademika D. Andrusova. Stál pri zrode Katedry inžinierskej geológie a hy­drogeológie v roku 1952 a odvtedy sa datuje jeho vedecká i pedagogická činnosť v oblasti geológie. Vedeckú hodnosť CSc. (kandidáta geologicko-mineralogických vied) získal v roku 1955 na Fakulte geologicko-geografických vied Univerzity Komenského obhajobou dizertačnej práce „Metodika geologických výskumných prác pri projektovaní hydroenergetických diel (s ohľadom na niektoré vodné diela na Slovensku)“. V roku 1956 získal vedecko-pedagogický titul docenta inžinierskej geológie a v roku 1965 sa stal profesorom na Prírodovedeckej fakulte UK. Vedeckú hodnosť DrSc. (doktora geologických vied) získal v roku 1967 obhajobou dizertácie „Regionálny inžinierskogeologický výskum Slovenska“.

Od roku 1952 sa rozvíjala Katedra inžinierskej geológie pod jeho vedením ako celoštátne i medzinárodne uznávané centrum výchovy niekoľkých stovák špecialistov – inžinierskych geológov a hydrogeológov, ktorí úspešne pracovali na príprave projektov a výstavbe hydrotechnických, dopravných a pozemných stavieb, pri sanácii svahových deformácií, v regionálnom inžinierskogeologickom mapovaní, v územnom plánovaní a pri ochrane životného prostredia. V rámci ašpirantúry vychoval 20 mladých vedeckých pracovníkov (CSc.), bol dlhoročným predsedom celoštátnych komisií pre obhajobu vedeckých dizertácií CSc. a DrSc. Pod vedením prof. Matulu sa na katedre dlhodobo vykonával cieľavedomý intenzívny vedecký výskum, koncepčne zameraný na rozvíjanie inžinierskej geológie ako vedeckej disciplíny s moderne formulovaným predmetom bádania a využívajúcej najprogresívnejšie výskumné metódy. Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia sa upevnilo všeobecné uznanie, že naša inžinierska geológia dosiahla všetky atribúty samostatného vedného odboru.

Prof. Milan Matula je autorom viac ako 200 vedeckých a odborných publikácií, vrátane 12 monografických. Napísal veľký počet učebníc, ako aj množstvo nepublikovaných správ zo základného i aplikovaného výskumu. Zo širokého spektra, ako najvýznamnejšie oblasti jeho vedeckej činnosti možno uviesť:

  1. a) V rámci výskumu a prieskumu geologických pomerov pre hydrotechnickú výstavbu rozpracoval pre Štátny vodohospodársky plán inžinierskogeologickú rajonizáciu povodí našich najvýznamnejších vodných tokov z hľadiska ich energetického využitia. Významnou mierou sa zúčastňoval najmä na príprave projektov na výstavbu vodných diel v zložitých geologických pomeroch, napr. priehrad s vodnými nádržami Nosiče a Liptovská Mara, PVE Čierny Váh a vodných diel na Dunaji. Mnoho rokov pracoval ako člen vládnych komisií pre výstavbu VD Wolfsthal – Bratislava, SVD Gabčíkovo – Nagymaros, a i. Bol aj členom komisie na vyšetrenie pretrhnutia dunajských hrádzí v roku 1965.
  2. b) Jeho práce z oblasti inžinierskogeologického mapovania významom presahujú rámec slovenskej inžinierskej geológie a ovplyvnili vývoj inžinierskogeologického mapovania vo svete. Plne ich uplatnil pri zostavení Smerni­ce pre inžinierskogeologické mapovanie (UNESCO Paríž 1976). Pod jeho vedením sa na Katedre inžinierskej geológie vypracoval moderný Atlas inžinierskogeologických máp v mierke 1:200 000, vydaný Slovenským geologickým úradom pre účely racionálneho využitia a ochrany prostredia celej Slovenskej republiky.
  3. c) Mnohoročnú pozornosť venoval výskumu inžinierskogeologického charakteru západo-karpatských hornín. Študoval petrogenetickú podmienenosť ich fyzického stavu a vlastností, objasnil rôzne úrovne a typy nerovnorodostí horninového prostredia i štruktúry jeho tektonickej porušenosti a oslabenia. Vypracoval regionálnu inžinierskogeologickú klasifikáciu hornín a typizáciu horninových masívov (s A. Hyánkovou a R. Holzerom), ktoré boli prevzaté do medzinárodných i našich smerníc (IAEG, ČSN) a plne sa uplatnili aj v spoločnej monografii vydanej Moskovskou univerzitou (1987).
  4. d) Systematický výskum inžinierskogeologických pomerov Slovenska vyústil do spracovania regionálnej inžinierskej geológie Slovenska prezentovanej v monografii Regional Engineering Geology of Czechoslovak Carpathians (1969), ktorá mala široký ohlas v zahraničí. Túto tematiku spracoval i v modernej učebnici Regionálna inžinierska geológia ČSSR (1982 a 1986), ktorú napísal spoločne s prof. Jaroslavom Paškom z Karlovej Univerzity.
  5. e) Veľmi významnou súčasťou jeho vedeckej práce bolo štúdium vzájomných vzťahov medzi geologickým prostredím a ochranou životného prostredia. Dokumentuje ju nielen monografia Geológia a životné prostredie (1979), ktorú ocenil Slovenský literárny fond, ale aj nominácia prof. Matulu za generálneho reportéra k tejto problematike na viacerých významných medzinárodných kongresoch IAEG (Sao Paulo 1974, Madrid 1978, Newcastle 1979, New Delhi 1982, Peking 1987).

Od roku 1960 prof. Milan Matula ako hlavný koordinátor stál na čele výskumných tímov čes­koslovenských vysokých škôl a ČSAV pri riešení základných úloh výskumu v oblasti inžinierskej geológie, geotechníky a hydrogeológie. Pod jeho vedením sa uskutočňovali početné celoštátne i medzinárodné vedecké konferencie. Bol dlhoročným členom redakčných rád časopisov Geologica Carpathica (SAV), Mineralia Slovaca (SGÚ), Acta geologica (UK), Acta UC „Formatio et protectio naturae“, Geologický pruzkum (ÚGÚ Praha) a i. Vykonával mnohé funkcie v školstve, v rezortných geologických orgánoch, v orgánoch SAV a ČSAV, v Slovenskej geologickej spoločnosti, ČSVTS atď. Jeho prácu ocenili vysokými štátnymi, akademickými i rezortnými vyznamenaniami: Za zásluhy o výstavbu 1974, Rad práce 1984, Zlatá plaketa D.Štúra „Za zásluhy v prírodných vedách“, SAV -1977, Zlatá plaketa „Za zásluhy o spojenie vedy s praxou“ – SAV 1989, zlaté medaily UK a SVŠT, medaily univerzít v Moskve, Halle a Pekingu, čestné tituly „Najlepší pracovník SGÚ“ a „Zasloužilý pracovník ČGÚ“, Pamätná medaila Slovenského literárneho fondu, medaila J. Slávika Slovenskej geologickej spoločnosti – a mnoho iných.

Pri budovaní nového vedného odboru i katedry prof. Milan Matula cieľavedome presadzoval snahu rozvíjať čo najširšiu spoluprácu s domácimi i zahraničnými partnermi, využívať mocné stimuly neustáleho porovnávania vlastnej práce s najlepšími výsledkami iných pracovísk. Preto sa vždy angažovane zasadzoval za úzku spoluprácu a dobrú súčinnosť s príbuznými katedrami čs. vysokých škôl i s pracoviskami praxe v rámci komplexných výskumných úloh, ako aj v širokej spoločensko-odbornej angažovanosti.

Aktívne sa zúčastňoval na práci Československej spoločnosti pre mineralógiu a geológiu, i jej nástupcu – Slovenskej geologickej spoločnosti (SGS), v ktorej bol po dve funkčné obdobia tiež členom jej ústredného výboru. V jej rámci v rokoch 1963 až 1973 viedol veľmi aktívnu celoštátnu Odbornú skupinu inžinierskej geológie a hydrogeológie, ktorá zohrávala významnú odborno-spoločenskú úlohu najmä tým, že každoročne organizovala 5-10 odborných prednášok o skúsenostiach z praxe, o najnovších výsledkoch výskumu a o nových poznatkoch zo zahraničia. Z jej tematických seminárov vyšlo veľa podnetov k inováciám smerníc a noriem. Zvolenie prof. Matulu za čestného člena SGS v roku 1994 bolo vysokým uznaním jeho dlhoročnej práce pre spoločnosť.

V rámci Československej vedecko-technickej spoločnosti (ČSVTS) z iniciatívy prof. Matulu vznikla v roku 1980 inžinierskogeologická sekcia pri Celoštátnej skupine zakladania stavieb. Desať rokov bol predsedom jej výboru, zloženého z popredných čs. odborníkov. Sekcia sa zameriavala najmä na sprostredkovanie nových poznatkov a skúseností dosiahnutých v odbore na domácich i zahraničných pracoviskách. Mnohé veľké konferencie a exkurzie organizovali tieto dve inžinierskogeologické skupiny spoločne v najužšej spolupráci.

Prof. Matula sa aktívne podieľal na založení Slovenskej asociácie inžinierskych geológov (SAIG) v r.1990, bol členom jej výboru a po mnoho rokov jej aktívnym príslušníkom. Rozsiahlu a mnohoročnú aktivitu rozvíjal prof. Matula aj v rámci Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie (KBGA), v rokoch 1961 – 1982 ako predseda jej čs. inžinierskogeologickej a hydrogeologickej komisie, najmä pri organizovaní mnohých medzinárodných kongresov a exkurzií.

Vďaka úspechom vo vedeckovýskumnej oblasti a vynikajúcej odbornej i jazykovej erudícii získal prof. Matula pozoruhodné medzinárodné postavenie. Formálne sa zviditeľnilo hlavne, keď v roku 1968 zorganizoval a viedol inžinierskogeologickú exkurziu po Karpatoch v rámci 23. Medzinárodného geologického kongresu v Prahe, kde ho na Valnom zhromaždení novozaloženej Medzinárodnej asociácie inžinierskej geológie (IAEG) zvolili za predsedu komisie pre inžinierskogeologické mapovanie. Jej predsedom bol v rokoch 1968 – 1982, a pod jeho vedením komisia významne pomohla unifikovať a štandardizovať inžinierskogeologické mapovanie v rámci UNESCO. Na medzinárodných konferenciách prof. Matula predniesol viac ako 40 referátov, vrátane mnohých generálnych a panelových referátov na kongresoch a sympóziách IAEG (1970 Paríž, 1974 Sao Paulo, 1978 Madrid, 1982 New Delhi, 1987 Peking), ako aj na Medzinárodných geologických kongresoch (1968 Praha, 1972 Montreal, 1976 Sydney, 1980 Paríž, 1984 Moskva), pri ktorých predsedal viacerým kongresovým sekciám. Vysokého medzinárodného ocenenia sa mu dostalo najmä v roku 1982, keď bol na kongrese v New Delhi zvolený za viceprezidenta IAEG a v roku 2001 keď ho zvolili za čestného člena IAEG. Ako prejav uznania medzinárodného vedeckého prínosu Oxford Biographical Centre zaradilo jeho biografiu do publikácie „One Thousand Great Intellectuals, 2003“.

Medzinárodné postavenie a vynikajúce renomé nášho profesora i jeho pracoviska na Univerzite Komenského v Bratislave výstižne dokumentuje list prezidenta IAEG prof. Ricarda Oliveiru, adresovaný Slovenskej asociácii inžinierskych geológov pri príležitosti profesorovej sedemdesiatky v máji 1994. V liste sa hovorí: „Profesor Milan Matula zohrával vždy veľmi prestížnu rolu v medzinárodnom svete inžinierskej geológie. Jeho vedecká práca je veľmi dobre známa na všetkých kontinentoch, rovnako ako jeho prínos k aktivitám medzinárodnej asociácie …“. Mnohokrát sme sa presvedčili, ako nám meno nášho profesora otváralo dvere na privilegované pracoviská aj v neskorších rokoch pri našich zahraničných cestách.